Čo v sebe zahŕňa byť reformovaný baptista?

V posledných rokoch s rastúcim objavovaním doktrín známych ako 5 bodov kalvinizmu sa začalo nepresne usudzovať, že reformovaný baptista je identifikovateľný tým, že verí na krst veriacich (po obrátení ponorením) a prijíma 5 bodov kalvinizmu (kalvinistickú soteriológiu, obranu milosti). Cieľom príspevku je ukázať, že identifikovať sa ako reformovaný baptista historicky v sebe zahŕňa ďalšie nevyhnutné dôrazy, ktoré plynú z 2. Londýnskeho baptistického vyznania viery z roku 1689, ako i skúsenostného života pobožnosti podľa evanjelia z Pánovho Slova.

1. Reformovaný baptista verí, že kalvinistická soteriológia (učenie o spasení, kde milosť je úplne zveličená a všetka sláva pripísaná Bohu) musí vyústiť nie len do racionálneho prijatia a radosti nad objavenými pravdami, ale musí nevyhnutne prejsť do celkovej radikálnej praktickej skúsenostnej svätosti a kompletnej premeny života podľa Písma, nie len v klišé výrazoch a všeobecných slovách, ale detailne v každej oblasti života.

2. Reformovaný baptista verí, že päť bodov kalvinizmu (ako historická obrana milosti v Kristovom evanjeliu) musí natoľko skúsenostne zlomiť človeka, že prestane nie len dúfať v seba na spasenie, ale prestane ako spasený pýšiť sa svojimi názormi a podrobí sa Božiemu Slovu.

3. Reformovaný baptista verí a víta, že Božie Slovo má čo povedať do všetkého v živote pobožnosti a má princíp a praktickú radu do každej situácie.

4. Reformovaný baptista uctieva Boha iba podľa toho, čo On nariadil. Preto opúšťa svoje preferencie, svetské chúťky a názory o uctievaní Boha, a prijíma druh a spôsob uctievania, ktorý je schvaľovaný jedine Písmom pre novú zmluvu. Odmieta štýl pripomínajúci svet, slová vzdialené od biblického štandardu, sakramentalizmus, či predvádzania sa skupín na javisku; neznesie manipulatívne citové uctievanie s obchádzaním mysle a vôle, nechce divadlo a pokrytectvo alebo zábavu. Vyznáva, že iba Boh má právo určiť, čo sa bude diať a čo nie. Reformovaný baptista vie skúsenostne niečo z toho, čo je v úžase uctievať s bázňou a trasením, a predsa v tom istom čase s plnou dôverou v Otca, ktorý si ho zamiloval.

5. Reformovaný baptista dáva Pánovi z vďaky a z lásky celý život, čo mu právom patrí. Neokráda Boha v dávaní mu seba a všetkého, čo má. Žiadna obeť pre Pána nie je pokladaná za priveľkú.

6. Reformovaný baptista ctí dôsledne deň Pánov, ako každé iné Božie prikázanie z vďačnosti. Nebude v tento deň hovoriť márne slová, ani konať žiadnu prácu (okrem nevyhnutnej, čo sa nedá naplánovať a urobiť predtým alebo potom). Plánuje si tento deň tak, aby mohol uctievať čo najviac na slávnostnom zhromaždení cirkvi, ako aj v komôrke a s rodinou. Je v tento deň zvlášť slobodný robiť skutky milosrdenstva, lásky a milosti, aby aj iní skúsili nádheru dňa Pánovho.

7. Reformovaný baptista pozná pravú kresťanskú slobodu: skúsenostnú slobodu od viny hriechu v obmytom svedomí, slobodu poslúchať Božie prikázania a žiť podľa Božieho Slova, a slobodu nežiť sebe, svetu a diablovi, ale v láske slúžiť blížnemu. Nepýta sa otázky, koľko ešte môžem aby niečo nebolo hriechom, ale ako môžem čo najďalej utiecť od hriechu a pokušenia.

8. Reformovaný baptista miluje slzy pokánia, popri tom čo plesá vo viere v Syna Božieho, ktorý si ho zamiloval. Jeho kresťanstvo skúsenostne pozná nielen radosti ale i žiale.

9. Reformovaný baptista spravuje hrivny a nemrhá čas. Nebaží po internete, tv, chatoch, facebookoch, ale radšej prakticky slúži blížnym. Hľadá Pána v skrytosti, získava od Neho praktickú silu, múdrosť, a posilu na každý deň, aby úročil čo mu bolo zverené.

10. Reformovaný baptista slúži Pánovi. Nie len vtedy, keď ho to nič nestojí a cíti sa dobre a kde je to najľahšie, ale kde Ho Pán chce mať a zmysluplne. Neštíti sa prijať najspodnejšiu prácu v kráľovstve po vzore Učiteľa.

11. Reformovaný baptista miluje cirkev Kristovu a cení ju nie len slovom ale skutkom a premenenými postojmi. Pridáva sa do cirkvi, je v nej požehnaním a prijíma tam požehnania, zodpovedá sa tam iným, jeho modlitby a služba sú v nej a za ňu. Miluje napomenutie. Jeho život je hneď po Kristovi cirkvo-centrický.

12. Reformovaný baptista má byť človek charakteru. Nie len verí, ale čo verí to i konzistentne dáva na povrch a žije, neraz za cenu utrpenia. Bojí sa viac Boha ako človeka. Je čitateľný, čestný, transparentný a priamy. Uchováva svoje svedomie nepoškvrnené ako pred Bohom tak pred človekom. Dvojtvárnosť a kompromis nemá mať miesto v jeho živote ani náboženstve.

13. Reformovaný baptista skončil so svetom. Pokladá sa za pútnika na zemi a neviaže sa na tento svet ako domov- jeho potecha sa nachádza u Pána a pri Ňom.

14. Reformovaný baptista však zodpovedne žije na tomto svete. Spravuje verne svoju domácnosť, vychováva svoje deti v bázni Pánovej, koná čestne svoju prácu, svedčí skutkom i životom iným, modlí sa za autority a záleží mu na duchovnom i telesnom dobre blížnych.

15. Reformovaný baptista vie, že keď takto žije i v tom najlepšom, je stále ďaleko od toho čo by chcel a mal žiť z vďačnosti Spasiteľovi, ale predsa nezúfa, lebo ma milosrdného Spasiteľa, ku ktorému v slabostiach uteká a za všetko posvätenie ďakuje len Bohu. Preto denne vyznáva svoj hriech, pokoruje sa pred Pánom a prosí denne o milosť Ho osláviť.

SDG, Žilina, september 2011