| |  

 Správanie sa členov zboru

 

Nasledujúce princípy správania sa členov cirkevného zboru (s textami Písma) zostavil v 40-tych rokoch 18. storočia známy John Fletcher z Madeley (1729 - 1785). John Fletcher (pôvodne de la Fléchère) sa narodil v urodzenej švajčiarskej rodine, získal vzdelanie v Ženeve, ale usadil sa v Anglicku, kde sa obrátil počas Veľkého prebudenia, ktoré začalo v roku 1739. V roku 1760 bol ustanovený za Madeleyského vikára a medzi kresťanským ľudom sa stal známym šírením evanjelia, ako aj zbožnosťou, úprimnosťou a oddanosťou.

Tieto stručné, náročné, no napriek tomu všetkým prístupné pravidlá (upravené a skrátené z pôvodného textu) sú súhrnom celkového záväzku veriacich v ich životoch a zvlášť v ich správaní sa v cirkevnom zbore.

 

 

V STAREJ ZMLUVE čítame: „Vtedy sa zhovárali medzi sebou tí, ktorí sa báli Hospodina, druh s druhom, a Hospodin pozoroval ušami a počul, a bola písaná pred ním pamätná kniha pre tých, ktorí sa boja Hospodina a myslia na jeho meno“ (Malachiáš 3:16).

 

       V evanjeliách máme záznam o skupine ľudí pritiahnutých byť spolu samotným Pánom Ježišom Kristom. Po Jeho nanebovstúpení títo „všetci zotrvávali jednomyseľne na modlitbe a v pokornej prosbe“ (Skutky 1:14).

 

       Keď nastal deň Letníc, boli opäť „všetci jednomyseľne spolu“ (Skutky 2:1), a keď ich počet nesmierne vzrástol vyliatím Božej moci, „zotrvávali v učení apoštolov a v spoločnom bratskom obcovaní a pri lámaní chleba a na modlitbách… A všetci veriaci boli spolu a mali všetko spoločné“ (Skutky 2:42, 44).

 

       Tento blízky zväzok sa v žiadnom prípade nemal odsúvať nabok, ako je zrejmé z opakovaných príkazov apoštolov:

 

       „Neopúšťajúc svojho zhromaždenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa“ (Židom 10:25).

 

       „Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohate vo všetkej múdrosti; učiaci a napomínajúci sa žalmami, hymnami a duchovnými piesňami“ (Kolosenským 3:16)

 

       „Preto sa napomínajte navzájom a vzdelávajte jeden druhého, ako aj robíte… napomínajte neriadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých“ (1.Tesalonickým  5:11,14).

       Členovia cirkevného zboru, povzbudzovaní týmito apoštolskými napomenutiami a príkladom duchovne zmýšľajúcich veriacich v každom veku, by mali dokázať svoju úprimnosť tým, že si oblečú tvárnosť pobožnosti, ktorá je pevne stanovená v Písme. Môžeme ju zhrnúť pod troma nadpismi:

 

(a)   Prestaň konať zlé (Izaiáš 1:16, Rímskym 12:9)

(b)   Uč sa konať dobré (Izaiáš 1:17, Rímskym 12:9)

(c)    Hľadaj svetlo a požehnanie od Boha využívaním prostriedkov, ktoré poskytuje (Izaiáš 55:6, 2. Timoteovi 2:5)

(a) Prestaň konať zlé

 

  1. Žiaden člen cirkevného zboru nemá nasledovať, ani sa nechať viesť príťažlivosťou a márnosťou tohto zlého sveta cez také veci, ako sú svetská zábava, tancovačky a hazard. Žiaden kresťan nemá vo svojom voľnom čase robiť také činnosti, ktoré sa nedajú nasledovať v mene Pána Ježiša (Efezským 4:22, Rímskym 12:2, Galatským 5:24-25, Kolosenským 3:17).
  2. Žiaden člen cirkevného zboru nemá dávať miesto precitlivenosti na seba, nepotrebnému rozmaznávaniu samého seba a lenivosti, ani si obliekať výstredné alebo prepychové oblečenie (1. Tesalonickým 5:23, 1. Petra 2:11, 2. Timoteovi 2:3, 1. Korintským 9:27).
  3. Žiaden člen cirkevného zboru sa nemá zúčastňovať neužitočného alebo neláskavého rozhovoru, a o to menej sa previňovať oplzlou rečou a vtipkovaním, či rozprávaním poza chrbát iných (Efezským 4:29, 5:3-4, Júda 1:8, Skutky 23:5, Jakub 4:11).
  4. Žiaden člen cirkevného zboru nemá byť všetečný ani vinný z neláskavosti k iným (1. Petra 3:8, 4:15, 1. Timoteovi 5:13).
  5. Žiaden člen cirkevného zboru nemá spievať také piesne, ani čítať také knihy, ktoré ho nenakláňajú k tomu, aby sa stal lepším kresťanom a lepším blížnym (Jakub 5:13, Efezským 2:3, Kolosenským 3:16).
  6. Žiaden člen cirkevného zboru nemá zneuctievať deň Pánov nakupovaním alebo predávaním, alebo konaním takých vecí, ktoré sa dajú urobiť v sobotu, alebo ponechať neurobené do pondelka (viď štvrté prikázanie, Izaiáš 58:13, 4. Mojžišova 15:32-36).
  7. Žiaden člen cirkevného zboru nemá byť vinný z nečistoty alebo z opilstva (Rímskym 13:13, Matúš 24:36-51, 1. Tesalonickým 5:6-8).
  8. Žiaden člen cirkevného zboru nemá útočiť na iného, hádať sa, biť sa, odplácať zlé zlým, kričanie kričaním, alebo urážku urážkou (viď šieste prikázanie, 1. Korintským 5:11, 6:7, Rímskym 13:13).
  9. Žiaden člen cirkevného zboru nemá profitovať v práci na úkor ostatných, alebo robiť iným veci, ktoré by sa mu nepáčili, keby mu ich oni robili (1. Tesalonickým 4:6, 1. Korintským 10:24, Rímskym 13:7).
  10. Žiaden člen cirkevného zboru nemá uprednostňovať duchovné veci na úkor svojich riadnych povinností a práce. Čas, ktorý má stráviť v kresťanských veciach, má byť ukrojený z jeho voľného času alebo ušetrený z jeho spánku a nie ukradnutý z jeho práce alebo povinností (2. Tesalonickým 3:8-12, 1. Timoteovi 5:14, Rímskym 12:11).

 

 (b) Uč sa konať dobré

 

  1. Každý člen cirkevného zboru má slúžiť hmotným potrebám iných tak, že bude zaopatrovať tých, ktorí sú v núdzi, navštevovať chorých a pomáhať tým, ktorí majú ťažkosti (Kazateľ 4:10, Galatským 6:2 a 10, Matúš 25:35 atď., Jakub 1:27).
  2. Každý člen cirkevného zboru má slúžiť dušiam iných podľa svojej schopnosti, a to trpezlivým rozprávaním s tými, ktorí nemajú známosť o duchovných veciach, nežným karhaním tých, čo žijú svetsky, a starostlivým upozorňovaním tých, čo kráčajú v hriechu, ako len príležitosti umožnia (3. Mojžišová 19, 5. Mojžišová 6:7, Židom 3:13).
  3. Každý člen cirkevného zboru má urobiť všetko, čo je v jeho moci, aby pokarhal nemorálne a neviazané správanie sa tých, čo sú okolo neho, cez svedectvo svojho vlastného usporiadaného a príkladného života (Efezským 5:11, 1. Samuelova 3:13, Jakub 5:19-20).
  4. Každý člen cirkevného zboru má byť nadmieru usilovný vo svojej práci (Matúš 5:16, 1. Petra 2:12, 2. Korintským 6:3).
  5. Každý člen cirkevného zboru má zaprieť seba samého, denne brať svoj kríž a nasledovať Krista ako znovuzrodený človek, pričom sa má podrobiť potupe, ktorú so sebou nesie evanjelium, a očakávať, že pre Pánovo meno budú ľudia o ňom rozprávať všeličo zlé práve tak, ako rozprávali o Pánovi (Matúš 16:24)

 (c) Hľadaj svetlo a požehnanie od Boha využívaním prostriedkov, ktoré poskytuje

 

  1. Každý člen cirkevného zboru musí navštevovať uctievanie Boha v cirkevnom zbore (Žalm 42:4, Lukáš 2:37).
  2. Každý člen cirkevného zboru musí počúvať Božie Slovo, keď je vyučované a vysvetľované (2. Timoteovi 4:2, Rímskym 10:17).
  3. Každý člen cirkevného zboru musí mať účasť na Večeri Pánovej pri každej príležitosti (Skutky 2:46, 1. Korintským 11:24).
  4. Každý člen cirkevného zboru, ktorý je rodičom, musí duchovne slúžiť svojej rodine a vychovávať svoje deti vo viere (2. Mojžišova 13:8-10, 14-16, 5. Mojžišova 6:6-9, Príslovia 22:6, Matúš 19:14).
  5. Každý člen cirkevného zboru si musí nájsť čas na osobnú modlitbu aspoň ráno a večer (Žalm 119:164, Daniel 6:13, Skutky 9:11, Matúš 14:23).
  6. Každý člen cirkevného zboru musí pravidelne čítať Písmo a rozjímať nad ním (5. Mojžišova 6:7, Žalm 1:2, Zjavenie 1:3, Ján 5:39, Lukáš 10:26, Skutky 17:11).

 

Boží príkaz je taký, že ak ktokoľvek, kto sa nazýva bratom, žije sexuálne neviazaným životom alebo je chamtivý, alebo hašterivý, urážajúci druhých, alebo pijan, nemáme s ním udržiavať spoločenstvo, dokonca s ním ani nejesť (1. Korintským 5:11).

 

Neporiadna, záhaľčivá, svetská povaha alebo pyšný, silne konfliktný temperament (najväčší nepriateľ pokoja a lásky v cirkvi) má byť disciplinovaný, pamätajúc, že Pavol povedal: „Nestýkajte sa s ním, aby sa zahanbil. Nepokladajte ho však za nepriateľa, ale priveďte ho k rozumu ako brata.“ (2. Tesalonickým 3:14-15, SEP)

 

Členovia cirkevného zboru si majú dávať pozor na akékoľvek pocity nevraživosti naproti sebe, a ak sa nájdu v nich také pocity, musia si ich bezodkladne vyjasniť (Rímskym 12:9, Filipským 2:1-3, Matúš 18:15-17).

 

Členovia cirkevného zboru musia byť obzvlášť opatrní, aby sa neuspokojili len s vonkajšou tvárnosťou pobožnosti, ale hľadali jej moc, a tiež aby pokorujúca láska Božia bola rozliata v ich srdciach.

 

Musia byť „navzájom naproti sebe nežní... v úcte jedni druhých predchádzajúci“ (Rímskym 12:10). „Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi! Buďte vospolok jednomyseľní, nebuďte namyslení, ale majte porozumenie pre nízko postavených; nebuďte múdri len pre seba“ (Rímskym 12:15-16, SEP).

 

 

Kapitoly boli prevzaté z knižky Church Membership in the Bible, od Peter Masters. Použité a zverejnené s povolením. http://www.metropolitantabernacle.org/?page=booksdrmasters