|
|
| Kázané slovo » |
| ZHROMAŽDENIE INFORMÁCIE | KÁZANÉ SLOVO | Ďalšie informácie: |
|
Vyučujuce Deň Pánov 10.07.2016 10:30 Žilina |
Čo robí Mojžiš so stvoriteľským dňom odpočinku
Gen 2,1-3 autoštart |
 - súbor mp3 |
|
Priebeh zhromaždenia:
Žalm 92
Slasť je, Pane, ďakovať Ti
Mk 1,23-38
Hľa, hlas milosti a lásky
2M 20,1-17
Duchu Svätý, zostúp
1M 2,1-3
kázeň
Nám, Spasiteľu, z lásky daj
|
Bohu oddelený (svätý) deň odpočinku sa stal Božím vzorom pre Adama i jeho potomkov, silným vyjadrením morálneho prikázania dávať Bohu jeden celý deň v týždni, totiž Sabat. Spasiteľ hovorí vyslovene, že tento deň bol učinený zámerne pre najvyššie dobro každého človeka. V tento deň sa musí prestať od každej práce, s výnimkou núdze a milosrdenstva, a oddeliť sa Bohu na súkromné, rodinné a zborové uctievanie Boha. Je prirodzené predpokladať, že takto to bolo poňaté od počiatku až po čas Mojžiša minimálne medzi znovuzrodenými uctievačmi Pána, ktorí skôr jednotlivo skúmali, čo už bolo zjavené od Boha, a chceli to zo srdca žiť. Čo sa však stalo s prikázaním v čase Mojžiša? (I) MOJŽIŠ POTVRDÍ A PODRŽÍ TOTO PRIKÁZANIE AKO UNIVERZÁLNE MORÁLNE PLATNÉ PRIKÁZANIE A TIEŽ HO POMÁHA TAKTO APLIKOVAŤ DO ŽIVOTA JEDNOTLIVCOV, podobne ako iné prikázania z desatora. (1) Potvrdí ho ako univerzálne a morálne prikázanie. (a) Dôvod plniť ho spočíva v samotnom fakte stvorenia a záväzného príkladu, a to sa týka všetkých obyvateľov zeme. (b) Volá Izrael žiť podľa neho v praktických veciach (zabezpečovanie pokrmu) ešte pred Sínajskou zmluvou. (c) Boh ho umiestni medzi desať prikázaní, ktoré sú všetky morálne a ako také bez ceremoniálnych a teokratických zložiek. (d) V knihe Genesis im dáva spolu s týmto vzorom na nasledovanie stvoriteľský záznam, ktorý sa týka všetkých ľudí. (2) Pomáha ho priamo aplikovať ako univerzálne morálne prikázanie. (a) Ukazuje im detailne, čo v tento deň podľa princípu tohto prikázania morálne robiť a čo nie. Napr. hovorí konzistentné aplikovanie tam, kde máme sféru zodpovednosti, hovorí o verejných zhromaždeniach atď. (b) Hovorí o veľkej téme stvorenia, ktorá má pomáhať uctievaniu v tento deň. (3) Záver: (a) Mojžiš prikázanie nedáva ako niečo nové. (b) Mojžiš ho nezrušil. (c) Mojžiš usmerňuje žiť ho na Božiu slávu v mnohých morálnych aspektoch, práve tak ako iné prikázania z desatora. (II) UROBÍ HO NA ČAS SÚČASŤOU TEOKRATICKÉHO FUNGOVANIA IZRAELA. (1) Ako aj na ostatné prikázania z desatora, pripojí naň prísne teokratické tresty za svojvoľné vedomé porušovanie. Toto trvá do času, kým Izrael existuje ako teokracia alebo pokiaľ neupadne do stavu, že podľa nich nefunguje pre slabosť sudcov a kráľov. V čase Krista už je Izrael pod Rimanmi. Táto fyzická prísnosť trestania teda bola pridaná na čas a už skončila, keďže cirkev nie je pod teokratickými zákonmi Izraela. Posolstvo však ostáva, že Boh je prísny Boh, že odplata za hriech je smrť, že dnes nám zhovieva, ale neunikneme večnej smrti, ak budeme akékoľvek prikázanie porušovať a žiť bez Jeho odpustenia, a cirkev tiež vyradí z členstva toho, kto desatoro svojvoľne bez pokánia porušuje. Toto dočasné použitie prikázania nezmenilo jeho nemennú morálnu podstatu. (2) Urobí ho znamením medzi Izraelom a Bohom, aby iné národy vedeli, že sú iný, Bohu patriaci ľud, a tiež aby sám Izrael z tohto rozpoznával a meral svoj duchovný stav. Toto prikázanie z desatora sa nato hodí, lebo ukazuje navonok okolitým národom lepšie ako iné prikázania, že to s Bohom myslia vážne. Toto však opäť nemení morálny základ prikázania. Hoci cirkev dnes nemá takto definované znamenie, predsa svoju pravosť pred sebou i svetom ukazuje a zvestuje cez poslušnosť srdca k všetkým prikázaniam, vrátane štvrtého. (III) PRIPOJÍ K NEMU CEREMONIÁLNE A TYPOLOGICKÉ ZLOŽKY DO ČASU KRISTOVEJ OBETI. (1) Pripojí na tento deň robiť obete, dokonca na rozdiel od bežných dní dvojnásobné. Toto končí smrťou Krista. Avšak pre cirkev ostáva, v spojitosti so ctením Sabatu, že potrebuje pozrieť na potrebu neustáleho denného odpustenia a očistenia vierou z jedinej obeti Krista. (2) Explicitne pripojí k dňu a jeho téme stvorenia tému vykúpenia ako náplň dňa. Je predpoklad, že táto téma tam už bola predtým od pádu človeka, ale tu ju Mojžiš dáva priamo prikázaním „rozpamätávať sa“. Majú v tento deň premýšľať a z toho vyvádzať chvály, že (a) boli otrokmi bez budúcnosti, (b) že Boh ich mocne a slávne vykúpil za cenu krvi Baránka, (c) aby boli Jeho svätým ľuďom, čo sa ukáže poslušnosťou Jeho prikázaniam. Pre cirkev toto vyslobodenie z Egypta nie je hlavná téma Sabatu, ale je to typom (prorockým symbolom cez historickú udalosť) vyslobodenia cez Krista, veľkonočného Baránka, a preto vykúpenie ostáva ako nosná téma ctenia sabatu aj v cirkvi. Tá je slávnejšia a tiež pripomínaná večerou Pánovou. Kresťania sú srdcami v deň sabatu pri témach ako potreba vykúpenia, realita vykúpenia a dôsledky vykúpenia. (3) Na sabatoch vybuduje kalendár, ktorý zvestuje na tieto sabaty veľké pravdy o našej potrebe Krista, o Kristovom príchode a diele, a dokonca o novom stvorení, čo z tohto vzíde spojením s presunom dňa na ôsmy, tzn. prvý, teda nedeľu. (i) Sobota je nosný blok a pripomína dennú potrebu očistenia Kristom. (ii) Deň zmierenia je raz ročne očakávaný deň, jedna zvláštna sobota, keď je sľúbené očistenie od všetkých hriechov a je učené kompletné a dostatočné obmytie od každého hriechu cez jednu obeť Krista. (iii) Každý siedmy rok je rokom odpočinku, keď na základe sabatu je predpovedaný dlhý odpočinok a kompletné Božie zaopatrenie cez Krista bez našich skutkov. Hoci tieto dni a roky dnes nemáme, predsa ich posolstvá pre deň sabatu ostávajú a máme nimi každý týždeň naplniť kresťanský sabat. (iv) Od sabatu je odvodený deň vznášania klásku, ktorý nasleduje hneď deň po sobote po obeti veľkonočného baránka. Kristovo vzkriesenie, prijatie Jeho smrti sú tu predpovedané a toto sa má udiať už deň po sabate, v kresťanskom sabate, nedeli. Očakávanie vzkriesenia Krista je tu predpovedané na nedeľu, keď kulminuje realita vykúpenia. Podobne deň Letníc, keď za Kristom začína prichádzať veľká prvotina úrody nového stvorenia ako dôsledok vykúpenia, ktorá je plánovaná opäť presne na nedeľu. Nemalo by nás prekvapiť, že dôjde k presunu dňa Kristom a apoštolmi na nedeľu. (v) Vrcholový sabat plesania a milosti je rok po sedemkrát sedem rokoch. Tento sabatický rok vráti stratené dedičstvo každému Izraelcovi, úplne vyslobodí každého Izraelčana z otroctva a dá príležitosť nového začiatku. Bez ohľadu na osobnú minulosť a hlbinu pádu. Tento vrchol starozmluvných sabatov je opäť deň po sabate (nedeľa) a najsilnejšie typologicky zvestuje Kristovo ohromné dielo záchrany. (iv) Záver: Kresťania síce nie sú pod židovskými kalendármi, ale každý jeden sabat (dnes už nedeľa) ich viaže s Kristom aspoň v témach a požehnaniach tú spomenutými, a to sa stáva pre kresťanov popri témach stvorenia radostnou náplňou tohto dňa a obsahom ich uctievania celý deň. ZÁVER: (1) Mojžiš nepriniesol deň odpočinku, ale iba rozpoznal, podržal a aplikoval toto morálne prikázanie od stvorenia sveta dané všetkým ľuďom. (2) Pripojil k nemu ceremoniálne a teokratické zložky, aby nás viac učil o Kristovi, vykúpení a našej núdzi po nich. Tieto zložky boli pridané dočasne k podstate prikázania z Genesis, ktorá sa nemení. Nikdy nezmenili trvalo platný základ. Cirkev tieto zložky nepraktizuje, ale stále z nich čerpá lekcie o vykúpení, ktoré jej pomáhajú požehnane žiť deň kresťanského sabatu, dnes nedele. (3) Mojžiš pripravil cestu k posunu dňa na nedeľu. (4) Aký mám mať postoj k štvrtému prikázaniu? Držať ho, ako bolo pri stvorení dané a Mojžišom morálne aplikované a naplniť ho Kristom a Jeho vykúpením počnúc tými lekciami, ktoré o Ňom Mojžiš cez pripojené zložky zvestuje. |
 Genesis Genesis > Deň Pánov |
