Kázané slovo »
ZHROMAŽDENIE INFORMÁCIE KÁZANÉ SLOVO Ďalšie informácie:
Evanjelizačné

Deň Pánov
11.09.2016
18:00 Žilina
Telesný a duchovný človek
1Kor 2,14-16

autoštart
- súbor mp3

Priebeh zhromaždenia:
Krásny pohľad dáno tešil
Žalm 31
Len k Tebe sa utiekame
1Kor 1,18-31
kázeň
Ó, uč ma, čo to je
Pavol hovorí o dvoch skupinách ľudí čo do duchovného státia pred Bohom; telesní ľudia a duchovní ľudia. Bez ohľadu na vzdelanie, postavenie a vonkajšie prejavy, každý z nás patrí do jednej z týchto dvoch skupín. (I) Rozdiely medzi telesným a duchovným človekom. (1) Telesný človek je bez Ducha Božieho a bez spasiteľného vplyvu Ducha Božieho vo svojom živote. Nemá kapacitu poňať a záujem prijať evanjelium. Zdá sa mu to bláznivé, zbytočné. Má rôzne prejavy, od militantného ateizmu cez seba ospravedlňujúce vyjadrenia až po relativizmus a záujem diskutovať o teológii bez záujmu poznať osobne Krista. Cíti sa bezpečný vo svojich prirodzených názoroch, filozofiách a myslí, že nepotrebuje viac, nemá srdce pre Boha a hlboký záujem Mu veriť. Nemá kapacitu poňať naozaj duchovné veci. Každý jeden z nás takto začíname život. (2) Duchovný človek je človek, ktorý bol milosťou Božou Duchom Svätým obrátený a zmýšľa úplne opačne. Víta zo srdca evanjelium milosti, nezaujímajú ho nič tak, ako Kristus a Jeho kríž, kde zomieral. Nik neveriaci mu nerozumie, a predsa poznal moc evanjelia, keď mu prišlo, a tak je vďačný a šťastný v Pánovi. Vidí to, čo nevidel. (II) Rozdiely ilustrované. (1) Telesný človek, ako by nemal duchovný orgán očí. Zoberte slepca do galérie a nedokáže s vami žasnúť nad oslovujúcim obrazom a zobrať posolstvo. Tak telesný človek nevidí nič na Kristovi a evanjeliu. Skoro chce preč od počúvania Biblie. Duchovný človek hľadí očami viery a rozlišuje. (2) Telesný človek nemá duchovný zmysel a chuť. Niektorí ľudia sú spokojní s „oddrhovacími“ piesňami a štýlmi, ktoré do seba neustále púšťajú z mobilov, a keď takéhoto človeka zoberiete na krásny symfonický orchester, nedokáže poňať nič z toho, nevidí krásu, harmónie, variácie, melódie, nástroje, dynamiku, posolstvo, radšej si dá do uší to svoje, a odíde. Tak je telesný človek bez citu voči majestátnosti a nádhere evanjelia. (3) Telesný človek nemá prirodzenosť, ktorá by vzhliadala vyššie než tento senzuálny svet. Bola raz veľmi rešpektovaná ošípaná, ktorá bola odborník na potravu pre ošípané a vyznala sa vo všetkých možných plodoch lesa. Raz ako sa podvečer vracala do brlohu, videla človeka s ďalekohľadom, ako vzhliada k hviezdam. Pohoršená povedala svojim v brlohu, videla som človeka, aký je to úbožiak, že hľadí ku hviezdam, a všetky ostatné ošípané jej schvaľovali. Je lepšie byť ošípanou ako takým úbožiakom, keby radšej s nami tu v brlohu ležal v kukurici. Tak telesný človek nepozdvihne oči vyššie z tohto sveta, aby hľadal odpovede na najvyššie otázky a žil pre viac ako jedlo a pitie. (III) Čo robiť? (1) Nech telesný človek prizná otvorene svoj stav a nech ho považuje za poľutovaniahodný. Niet na takom živote nič duchovne hodnotného. (2) Nech hľadá zázrak od Boha, ktorý jediný môže zmeniť jeho prirodzenosť, dať mu zrak a cit pred Boha. Znovuzrodenie je potrebné, zvrchovaná práca Svätého Ducha zmení srdce, ktoré začne veriť v Krista. A keďže to človek sám nedokáže, nech volá s ľútosťou, aby to Boh pre neho urobil v Kristovi. (3) Nech veriaci neprestane ďakovať a nikdy neskĺzava žiť, akoby nepoznal moc evanjelia.
Epištolové výroky