|
|
| Kázané slovo » |
| ZHROMAŽDENIE INFORMÁCIE | KÁZANÉ SLOVO | Ďalšie informácie: |
|
Vyučujuce Deň Pánov 03.07.2016 10:30 Žilina |
Vyvrcholenie stvoriteľského týždňa: požehnaný a oddelený deň pre človeka
Gen 2,1-3 autoštart |
 - súbor mp3 |
|
Priebeh zhromaždenia:
Žalm 119,17-32
Tvoj sluha, Tebou spasený
Mk 2,23-3,6
Iz 58,1-14
Ó, Jezu, pravdy a milosti
1M 2,1-3
kázeň
|
Stvoriteľský týždeň končí siedmym dňom. (I) ČO TO BOL ZA DEŇ? FAKTY o tomto dni. (1) Tento deň dopĺňa týždeň do plnosti a určuje pre náš svet sedemdňový cyklus. (2) Tento deň je vrcholom stvoriteľského týždňa. Celý týždeň tu kulminuje, a tak je to najvyšší schod tohto týždňa. Viac sa nečaká vystúpiť vyššie. (3) Stvorené veci sú tu privedené k plnosti či dokonalosti, bez tohto by stvoreniu chýbalo niečo podstatné. Výraz „Boh dokonal“ buď môže znamenať, že do začiatku tohto dňa dokončil všetko stvorenie, alebo v tento deň priviedol všetko, čo bolo, k dokonalosti. (4) Jediný tento deň má na sebe položené zvláštne požehnanie. (5) Tento deň striktne aspoň 3x hovorí, ako už žiadna stvoriteľská práca neprebieha. Hoci Boh v absolútnom pohľade pracuje až doposiaľ, nie je to práca charakterizujúca bežných šesť dní stvorenia, ale skôr práca núdze (zachovania stvorenia) a lásky (mnoho dobrého nadeľuje). (6) Tento deň Boh odpočíval, z čoho pochádza slovo Sabat, odpočinok. Slovo odpočinok v pôvodine neznamená oddych alebo pasivitu, ale skončenie, zdržanie sa od niečoho. Kontrast k tomuto slovu nie je únava, ale charakter konania v bežných predchádzajúcich dňoch. Je to zrejmé aj z faktu, že Boh nie je unavený a rovnako Adam nemal trudnú prácu pred pádom. (7) Tento deň je svätý. Znamená oddelený k zvláštnemu účelu a použitiu v kontraste s predchádzajúcimi a oddelený pre Boha. Takto rozumeli toto slovo „posvätil“ židia pod Sinajom. (8) Deň je 3x označený ako siedmy, čo je číslo plnosti. Adam chápe, že požehnanie je zviazané so siedmym dňom. (9) Tento deň má normálne 24 hodín ako predošlé, aby uzavrel prvý týždeň a tým aj cyklus týždňa. Chýba tu však „bol večer a bolo ráno“, lebo (a) by sa oslabila kulminácia a výnimočnosť tým, že by sa očakávalo, čo bude v prvý deň, (b) nebola ešte potreba vykúpenia, a preto nebolo potrebné tu urobiť krok vpred k prvému dňu, (c) bolo potrebné tiež ponechať raz priestor na roztiahnutie tohto dňa ako obrazu nekončiacej večnosti a neba. (II) AKO MAL ADAM REAGOVAŤ NA TENTO DEŇ? (1) Tento text dáva Adamovi záväzný príklad napodobňovať. Toto nie je len opis, ako Boh reagoval na tento deň. Adam mal vidieť tento deň ako stvorený pre jeho požehnanie (veď Boh nie je obmedzený do 7dňového týždňa) a nadobudnúť ku dňu ako nositeľ obrazu Božieho taký vzťah a postoj, aký mu na vlastnom konaní ukázal Stvoriteľ. Takto to chápe náš Spasiteľ (Mk 2:27). Adam je pod väčším záväzkom ako len príkazom Boha, je pod záväzkom samotného Božieho príkladu oddeľovať tento deň, prestať od bežných prác týždňa, konať len to, čo je po rozvrhnutí času vecou núdze a milosrdenstva popri hlavnej náplni, totiž spoločenstva s Bohom, pre súkromné a verejné uctievanie Boha. (2) Toto je tiež morálny zákon. Boh je hodný nášho času, totiž uctievania súkromného, verejného, rodinného s celým sústredením, a to vyžaduje na to rezervovaný čas. Sedmina týždňa. Ak to Adam potreboval, o čo skôr my. Boh vie, že deň v našom cykle je z tohto vyplývajúcim dobrým krokom. To, že je to morálny zákon, nám tiež potvrdzuje fakt, že je to 4. Božie prikázanie. Dodržiavanie sa síce stalo znamením pre Izrael a ceremoniálny zákon pridal k tomuto dňu niektoré povinnosti, ale keď tie odišli, deň ostáva stále tak ako tu. (3) Rovnako naša núdza byť duchovne kŕmení ako duchovné bytosti vyžaduje čas, podobne ako potrebujeme čas na fyzické kŕmenie. Ak to Adam potreboval, o čo skôr my. (4) Historicky: Nebol to len Adam, ale všetci zbožní potomkovia, ktorí priznávali Bohu tento deň. Keď to u Izraela v Egypte upadlo, Mojžiš ich to znova učí, a dokonca pred daním zákona očakáva, že budú podľa toho fungovať. Keď dáva desatoro, odvoláva sa nie na zvláštnu zmluvu, ale na zákon plynúci zo stvorenia. (5) Prakticky: Adam sa (a) mal oddeliť od bežných činností dňa ako srdcom a mysľou, tak slovom a činom, (b) aktívne svätiť tento deň v spoločenstve s Bohom. Veď je tu viac ako len konať prácu veľvyslanca – totiž byť so svojim Kráľom; je tu viac ako denný kolobeh – totiž hľadať Jeho vôľu a smerovanie; je tu viac ako prijímať balíčky dobroty od Tvorcu – totiž prísť s vďakami; je tu viac ako stáť v dobe skúšky – totiž mať pohľad do budúcna a Božie sľuby. Adam tento deň isto mnoho rozjímal, spoznával veľa o Bohu a Jeho činoch (zo zjavenia, z knihy všeobecného zjavenia, intuitívne zo zákonov napísaných v jeho srdci, zo symbolov stromov života a poznania dobrého a zlého), o osobnej láske k Nemu, ďakoval Mu, oslavoval Ho, závisel na Ňom, oddával sa Mu. (III) ČO MÁME ROBIŤ MY? (1) Tento deň je univerzálne daný, aj my ho máme ctiť, ako sme videli predtým. (2) Dnes po vzkriesení Krista je tento deň Kristovou autoritou ako Pána Sabatu, Jeho príkladom a príkladom Jeho apoštolov a prvej cirkvi posunutý na nedeľu, kvôli dielu vykúpenia Kristom, čo deň robí ešte slávnejším (viac inokedy). (3) Sebectvo a iné hriechy sa vždy snažili Boha obrať o tento deň. (4) Tento deň meria našu mieru duchovného zdravia a opravdivého srdca pre Boha. Pravé prebudenia v cirkvi boli vždy charakterizované pokáním a návratom k sväteniu nedele. Mnohí sa obrátili cez usvedčenie Ducha Svätého zo znesväcovania nedele. (5) Sú mnohé požehnania podľa Iz 58 pre tých, ktorí skrze Krista budú v láske tento deň žiť tak, ako nás naučil Boh tu a vo zvyšku týždňa. |
 Genesis Genesis > Deň Pánov |
