|
|
| Kázané slovo » |
| ZHROMAŽDENIE INFORMÁCIE | KÁZANÉ SLOVO | Ďalšie informácie: |
|
Vyučujuce Deň Pánov 08.01.2017 10:30 Žilina |
Najsmutnejšia kapitola v Biblii
Gen 3,1-24 autoštart |
 - súbor mp3 |
|
Priebeh zhromaždenia:
Žalm 14
Tento rod je skazený
Rim 3,9-31
Slastné chvíle požehnania
Modlitba
Gen 3,1-24
Ó, uč ma, čo to je
Kázeň
|
Toto jej najsmutnejšia kapitola v celej Biblii, umiestnená hneď za nádherným dobrom, aké Boh koná v každom detaile ľuďom, a nasledovaná len rozmáhaním hriechu a zla. (I) JEJ TÉMA A OBSAH sú najsmutnejšie. Ako vstupuje hriech do tohto sveta, je téma. Obsahovo pokrýva: (1) PÁD DO HRIECHU (v. 1-7). Cez pokušenie diabla Eva s Adamom radšej poslúchnu hada a padajú zo stavu neviny (nahoty bez hanbenia) do stavu viny pred Bohom (nahoty s hanbením). (2) DÔSLEDKY TOHTO PÁDU (v. 8-24). Vidno (a) v ich reakcii na vlastné telo, (b) v ich reakcii na Boha, (c) v ich reakcii na seba navzájom, (d) v Božej odpovedi ako časného (prekliatie na zemi, smrť, vyhnanie z raja), tak večného (duchovná smrť, oddelenie od Boha) oprávneného prekliatia, (e) v Božej odpovedi na diablovo konanie. (3) Jediný záblesk nádeje v tejto kapitole prináša milostivý Boh, hoci si to Adam a Eva ničím nezaslúžili, v Jeho (a) sľube evanjelia a zvrátenia pádu cez potomka zo ženy, (b) konaní všeobecnej milosti nedať im hneď plne pocítiť dôsledky pádu a uchovať im dočasne život na zemi. (II) HISTORICKOSŤ 3. KAPITOLY. Keďže nejde o mýt alebo nejaké podobenstvo, osvedčuje, že ide o smutnú realitu na zemi, ktorá nastala. Bez historickosti by to nebola smutná realita. (A) Kapitoly pred ňou a kapitoly za ňou sú bezpečne historické, navyše osvedčené priamo Kristom a apoštolmi. Bolo by čudné, ak by táto nebola historická. Nie je na to žiaden dôvod. Dovoliť prehovoriť hadovi je pre Boha rovnako možné ako prikázať oslici prorokovať. (B) Priamo apoštol Pavol a Kristus o týchto udalostiach zmýšľajú ako o historických skutočnostiach, na ktorých sa zakladajú iné doktríny a vysvetlenie iných historických udalostí. (C) Poprieť jej doslovnú historickosť znamená nielen ísť proti zdravému rozumu, proti Kristovi a apoštolom, ale ignorovať literárne historický štýl a tok udalostí. (III) DÔVODY VOLAŤ 3. KAPITOLU NAJSMUTNEJŠOU. (1) Je to kapitola najväčšieho kontrastu smerom dole, a to medzi nevinou (či pozitívnou svätosťou) a úplnou skazenosťou človeka. Niet väčšieho pádu u človeka. Po tejto kapitole, ako veriaci, tak neveriaci človek, keď padá, padá už z úpadku hriechu do väčšieho úpadku, pričom už má hriešnu prirodzenosť s tisícami hriechov a semiačok hriechov (veriaci navyše má nový princíp života, a o to je to vážnejšie, ale zďaleka nie je bez hriešnej prirodzenosti teraz tu na zemi). (2) Ani kapitoly o súde, ohnivom jazere a zničení zeme nie sú tak smutné, pretože to, čo niečo také vypôsobuje, musí byť ďaleko smutnejšie (to je náš hriech, ktorý je tak zlý, že všetky tieto smutné veci z neho vychádzajú). Ak sa niekto desí pekla, mal by sa aspoň tak desiť svojho hriechu, ktorý ho spôsobuje. (3) Ani kapitoly o ukrižovaní Krista (hoci sú pre nás najboľavejšie čítať, a právom najhoršie a najodpornejšie prejavy našich hriechov) nie sú v istom zmysle tak smutné, ako táto kapitola, pretože táto kapitola (tento pád) je východiskom k nim a obsahuje dostatočný základ v nás dokonca také ohavné činy spáchať (ukrižovať Krista). (4) Táto kapitola je najsmutnejšia, lebo tu nastáva skazenie sŕdc so zárodkami všetkých možných hriechov, ktoré kedy z nich vyrastú. (5) Táto kapitola je prameňom (či dôvodom a vysvetlením) všetkých ohavných a zlých činov, myšlienok, slov v histórii ľudstva, ktoré povstanú medzi všetkými národmi a jednotlivcami. Všetky ich vystopujeme na začiatok sem. (6) Ostatné doktrinálne kapitoly o hriechu skôr len približujú len jeho prejavy. Táto kapitola je základom. (7) Je to kapitola strát najväčších privilégií, ktoré prinášal bezhriešny stav. (8) Je to kapitola získania najvážnejších dôsledkov pre časnosť a večnosť. (9) Je to kapitola, ktorá sa týka každého z nás. (IV) JEJ NÁPOMOCNOSŤ PRE NÁS. (A) Dáva nám potrebné odpovede na existenciálne otázky: (1) Ako prišlo do sveta zlo, ktoré tu stále vidíme? Cez prvých dvoch ľudí, ktorý neposlúchli vo svojej slobodnej vôli Boha, ale diabla. Bolo to v čase po páde, nie príliš krátko (bol čas spoznať záhradu a jej požehnania), ale ani nie príliš dlho (zatiaľ nepočali ešte dieťa). (2) Aký je pôvod zla? (a) Pokiaľ vidíme, stopujeme ho spätne k Adamovi a Eve, diablovi a jeho pyšnej túžbe byť na tróne v nebi. (b) Nevidíme však ďalej (Boh nám to nezjavil), ale iste vieme, že Boh nie je pôvodcom zla, ani zlo z Neho nepochádza (takto vieme viacej ako neveriaci, ktorí nevedia skoro nič o pôvode zla). (B) Pomáha nám odmietať zlé postoje ku zlu a hriechu na svete. Odmietame na základe tejto kapitoly postoje: (1) Zlo tu vždy bolo a bude. Nie je to pravda. Zlo tu kedysi nebolo a jedného dňa na novej zemi a v novom nebi nebude. Spomínaný pohľad miluje evolúcia a ľudia, ktorí sa chcú zbaviť Boha, a predsa nedáva nádej, v najlepšom vedie do skazonosného dualizmu a žiadnej nádeje. (2) Zlo je len náš relatívny pohľad, ak ho nazveme dobrom, bude to dobro. Nie je to pravda. Adam s Evou pracujú so zlom rovnako ako Boh, v absolútnych súradniciach a jasne vidia rozdiel, keď zlo prichádza (ďaleko od subjektivistického pohľadu). Moderná psychológia môže preúčať svedomia a volať zlo dobrom, ale márne. Zlo je vždy zlo a zostane ním, a táto kapitola to osvedčuje. (3) Zlo je potrebné, aby sme poznali, čo je dobro. Nie je pravda. Boh nepotrebuje vykonať hriech, aby vedel, čo je najvyššie dobro a prejavoval ho. Tak ani my. Adam s Evou, aby poznali dobro a radosť z neho a cenili to, nepotrebovali zhrešiť. Vskutku hriech im nepomohol, a to platilo aj po obrátení. Ak nevieme ceniť dobro a musí prísť na nás rana trestu, je to hriech nevďačnosti, ktorý ju zasluhuje. Ak kresťanovi Boh obráti zlé na dobré, je to milostivo napriek tomu, že konal zlé, a pri pokání zo zla. (C) Pomáha nám správne sa postaviť k realite zla a hriechu na svete a pri nás samých. (1) Musíme zmýšľať, že (náš) hriech a zlo je náš najväčší žiaľ, ktorý ako ľudia máme. Nič nie je smutnejšie. (2) Máme si otvorene priznať, že hriech a zlo je naša osobná skúsenosť, nielen našich prarodičov. Z našich sŕdc vychádza, v našej hriešnej prirodzenosti prebýva. My opakujeme neposlušnosť tejto kapitoly neustále. (3) Potrebujeme činiť osobne pred Bohom pokánie za hriech a zlo, ktoré máme. Nielen byť smutný, že ho máme, ale ľutovať ho pred Bohom, vyznávať Bohu ako hrozivo hriešne. (4) Pamätať, že hriech a zlo musí byť na nás naveky potrestané, ak nepobežíme vierou k Spasiteľovi, ktorý bral zlo a hriech na seba za hriešnikov, ktorí budú kedy veriť v Neho a činiť pokánie. Jedine Ježiš je východiskom z tejto smutnej kapitoly pre každého z nás. |
 Genesis Genesis > Hriech |
