Rodinný záväzok

Toto známe volanie o duchovnú jednotu bolo Slávnostným záväzkom osvojeným londýnskym zhromaždením pastora Benjamina Keacha (Horsleydown Baptist Meeting) okolo roku 1689. Časom sa tento zbor stal Metropolitan Tabernacle, v ktorom sa nový domáci viery aj dnes hlásia k tomuto veľkému sumáru kresťanskej povinnosti. Tento záväzok bol v sedemnástom storočí čítaný pred každým zhromaždením s Večerou Pánovou. Dnes slúži ako nádherná pripomienka toho, čo Pán požaduje od úprimných veriacich.

šMy, ktorí túžime kráčať spoločne v bázni Hospodinovej, za pomoci Jeho Svätého Ducha vyznávame naše hlboké a úprimné pokorenie sa pre všetky naše hriechy.

A  slávnostne, v prítomnosti Boha a jedni druhých, s vedomým vlastnej nehodnosti sa oddávame Hospodinovi v záležitosti cirkevného zboru, podľa apoštolského ustanovenia, nech On je naším Bohom a my nech sme Jeho ľudom cez večnú zmluvu Jeho slobodne udeľovanej milosti, v ktorej samotnej máme nádej, že Ním budeme prijatí, skrze Jeho požehnaného Syn Ježiša Krista, ktorého berieme za nášho Veľkňaza na ospravedlnenie a posvätenie,  za nášho Proroka, aby nás učil, a ktorému sa poddávame ako nášmu Zákonodarcovi a Kráľovi svätých. A všetkým Jeho svätým zákonom a ustanoveniam sa prispôsobujeme pre náš rast, upevnenie a uspokojenie, aby sme boli ako svätá nevesta pre Neho, slúžili Mu v našej generácií a očakávali na Jeho druhé zjavenie ako nášho slávneho Ženícha.

Súc plne spokojný ísť cestou cirkevného spoločenstva, a pravdou o milosti udelenej v pomerne dobrej miere na duše jedných a druhých, slávnostne sa spájame do svätej jednoty a spoločenstva, pokorne sa podriaďujúc disciplíne evanjelia a všetkým svätým povinnostiam, ktoré sa požadujú od ľudí v takomto duchovnom zväzku.

1. Sľubujeme a zaväzujeme sa kráčať vo všetkej svätosti, zbožnosti, pokore a bratskej láske, nakoľko to len náleží na nás, aby sme učinili naše spoločenstvo tešiacim Boha, príjemným pre nás a ľúbezným pre zvyšok Božieho ľudu.
2. Sľubujeme, že budeme dozerať jeden na druhého, ako sa správame, a nebudeme jeden u druhého tolerovať hriech, nakoľko nám ho Boh odkryje, alebo komukoľvek z nás; a budeme roznecovať jeden druhého k láske a dobrým skutkom; budeme sa navzájom vystríhať, napomínať a krotko karhať podľa pravidiel, ktoré nám Kristus v týchto záležitostiach zanechal.
3. Sľubujeme, že sa budeme obzvlášť modliť jeden za druhého, za slávu[1] a za rast tohto zboru a za Božiu prítomnosť v ňom a za vylievanie Svätého Ducha naň a za Jeho ochranu nad ním k Jeho sláve.
4. Sľubujeme niesť bremená jeden druhého, ľnúť sa k sebe navzájom a mať spolucítenie jeden s druhým vo všetkých okolnostiach, ako vonkajších, tak vnútorných, tak ako Boh kohokoľvek z nás vo svojej prozreteľnosti do nich položí.
5. Sľubujeme niesť/znášať jeden druhého slabosti, pády a neprávosti[2] s mnohou nežnosťou, nerozširujúc ich nikomu mimo zbor, ani nikomu v ňom, pokiaľ podľa Kristovho zákona a poriadku evanjelia nie je určené inak, čo v danej situácií robiť.
6. Sľubujeme zápasiť spolu za pravdu evanjelia a čistotu Božích ciest a ustanovení, vyvarovať sa príčinám k rozdeleniu  a zapríčiniteľom rozdelenia, usilujúc sa zachovať jednotu Ducha vo zväzku pokoja (Efezským 4:3).
7. Sľubujeme, že sa budeme spolu stretávať v Pánov deň a v iné časy, tak ako nám dá Pán príležitosti, aby sme slúžili Bohu a oslavovali Ho cez uctievanie Jeho, aby sme jeden druhého budovali a cielili k dobru Jeho cirkvi.
8.  Sľubujeme, že budeme podľa našej schopnosti (alebo podľa toho, ako nás Boh požehná dobrými vecami tohto sveta) udeľovať nášmu pastorovi alebo služobníkovi, nakoľko Boh nariadil, že tí, čo kážu evanjelium, majú žiť z evanjelia.

A teraz, ak niečo môže klásť väčšiu povinnosť na svedomie než tento záväzok, čo za hriech potom musí mať ten, čo to poruší?

Týmto a všetkým ostatným povinnostiam evanjelia sa pokorne poddávame, sľubujúc a majúc v úmysle ich uskutočňovať, nie v našej vlastnej sile, súc si vedomí svojej vlastnej slabosti, ale v moci a sile požehnaného Boha, ktorého sme a ktorému túžime slúžiť. Ktorému sláva teraz a naveky. Amen.